Každým bojom a vojnou sa pozitívna ľudská energia stráca, a stále viac sa rozrastá ego, nenávisť a negatívna túžba po moci.
Boh nemá až tak veľa do činenia s tvojím úspechom alebo neúspechom. V prvom rade sa totiž ty sám musíš rozhodnúť, či chceš byť víťaz alebo porazený. Prípadne či chceš zostať len divákom, ktorý sa nikdy do nijakej hry nezapojí…
Boh nemá takmer nič spoločné ani so žiadnym nezmyselným utrpením. Pretože tak ako aj všetko ostatné, aj utrpenie má svoj tajný a hlboký zmysel. Tak ako aj celý náš ľudský život. Dáva nám životné lekcie a príučky, aby sme sa poučili. A ak sa nepoučíme na prvýkrát, dá nám aj druhú šancu. (Alebo skôr druhú lekciu…:)) A potom ešte ďalšiu a ďalšiu… Keď však niekto sústavne a dookola opakuje tie isté chyby, problém bude asi niekde v ňom. A jeho úlohou bude potom, – vyriešiť si ho..!
Boh nie je len Cesta, Pravda a Život, ale aj Dobro, Svetlo, Poznanie, Spravodlivosť, Zmierenie, Odpustenie a Dokonalosť.
Boha nemôžeš nikdy nijako zhodiť a ani prekonať, pretože On je najvyšší Stvoriteľ. Či už sa ti to páči alebo nie.
Ak zhadzuješ a urážaš druhých, poukazuješ tým vždy iba na tvoju vlastnú úbohosť a malosť.
Musíš sa naučiť rozpoznávať tú povestnú ´pravú šancu´ a nebáť sa ju využiť. Každý deň vždy znovu a znovu, a predsa trochu inak.
Zbytočne si však budeš dopredu plánovať, ako by si sa zachoval, keby sa stalo to alebo ono, pretože v nečakanej situácii, ktorá príde, sa aj tak vždy zachováš inak, ako si si pôvodne plánoval…
Každý človek vraj najčastejšie používa slovko ´JA´, a každý by najradšej hovoril len sám o sebe. Slovo ´JA´ je najčastejšie používaným slovom na svete! Podľa Ľubomíra Feldeka ho však my, Slováci, nepoužívame až tak často ako napríklad takí Česi alebo ešte oveľa viac egocentrickí Rusi. Nám stačí povedať len ´idem´, Čech povie takmer vždy ´Já jdu´, a Rus sebavedome a nástojčivo vymenuje všetko to, čo chce práve on.
Každý z nás je rovnako silný a rovnako slabý ako ten druhý. Každý z nás je však silný a slabý trochu iným spôsobom a v inej oblasti.
Uspokojenie potreby dať si drogu, nie je pre závisláka nijakým veľkým potešením, ale len naliehavou nutnosťou, ktorej sa on sám otrocky podriaďuje. Naproti tomu, slobodný a Boží človek si môže hoci aj zapáliť či vypiť, a bude mať z toho väčší pôžitok, ako ten závislý. Práve preto, že je slobodný a nemusí sa žiadnej droge poslušne prispôsobovať… (To, samozrejme, neznamená, že vám drogy odporúčam.)
Človek sa musí každodenne učiť trpezlivosti, – ak ju už pred tým nezískal do vienka od svojich rodičov ako jednu zo svojich charakterových čŕt. (Takýmto ´kluďasom´, veru, niekedy závidím… :))