Život je PEStrý.
Nevoľ volov.
Kuriér a krupiér sú kupliari.
Niektorí ľudia sú ľavicoví, iní stolicoví.
Ten, kto v spoločnosti niečo znamená, obyčajne i (po)zná mená.
Kedysi si ľudia vážili pôdu, dnes si vážia viac pódium.
Kedysi ľudia chodili na plantáže, dnes chodia na pláže.
Kedysi sme ľudí rozprávajúcich si popod nos pokladali za čudákov, či bláznov. Dnes ich považujeme za aktívnych a činorodých ľudí, nestrácajúcich čas ani počas cesty do+z práce. Ich poznávacím znamením sú slúchatká v ušiach a mikrofón pri brade.
Po odpúšťaní by malo nasledovať aj vypúšťanie z hlavy.
Medzi švihákom a všivákom nemusí byť veľký rozdiel…
Šíriť, že ´si riť´ je naozaj nevhodné..!
Niektorí ľudia, ktorí majú na verejnosti potrebu hladkať si zadok, sa tvária, že si práve idú sadnúť…
Niekedy nie je treba pozerať sa na veci priamo, pretože niekedy stačí aj odraz v zrkadle.
Aj neschopák je vlastne odzadu kápo.
Niektorým ľuďom už nestačí ani to modré z neba, ale chceli by mať doma dúhu.
Niekto chce niekoho biť, kým inému celkom stačí len byť.
Mnohí ľudia tvrdia, že trávia čas pri knihe. V skutočnosti ho však oveľa viac trávia pri poháriku.
Ten, kto niekoho neznáša, nevznáša sa na vlne pohody.
Ľudia sú nespokojní, keď sú nespojení s inými.
Niektorým ľuďom pomáha na chvíľu od práce vypnúť, iní z nej musia úplne vypadnúť.
Byť na prvom mieste v rebríčku je perfektné. Len v ňom nesmieme byť prví odspodu.
Ľudia môžu byť úžasným riešením, ale aj otrasným problémom.
Hrané by malo byť len predstavenie v divadle. Naproti tomu, – život by mal byť hravý.
Ak ti niekto dáva facku, nemusí to nutne znamenať, že ťa chce zbiť či ponížiť, ale môže sa ťa snažiť „len“ prebrať k životu.
Niekedy je oveľa jednoduchšie prekážky zbúrať, než ich obchádzať. (a ´Baranov´ to tak aj viac baví.)