Moje výroky 20

21. júna 2016, anagramy, Moje výroky

Najviac vytunelované dnes bývajú mozgy.

Ľudia sa viac ako neúspechu, boja úspechu.

Aj to, čo je momentálne novinkou a TOP, bude onedlho len klišé a bežný štandard.

Všetci ľudia chcú byť nejakým spôsobom výnimoční, no zase nie až tak veľmi, aby zostali opustení a sami.

Madonna aj Maradona sú pojmami, vy však buďte rovnako originálni ako oni, – buďte sami sebou!

Je super ukázať súperom ´chrbát´, no potom si ho pred nimi aj chráňte. 🙂 Najlepšie dostatočne veľkým náskokom, aby vás nemohli tak ľahko dobehnúť.

Ľuďom často krát robí najväčšiu radosť to, čo im zároveň spôsobuje bolesť.

Vo vojne plačú všetci. Útočníci i napadnutí. Vyhrávajúci i prehrávajúci. Víťazi i porazení.

Vojny zvyčajne nikdy nič nevyriešia, a tak sú tie reálne, i tie žabomyšie, úplne zbytočné.

Výpalné a výkupné vyberajú vagabundi.

To, čo najviac odkladáme, je obyčajne to najdôležitejšie.

K tomu, k čomu sa plánujeme vrátiť behom pár dní, sa buď nevrátime vôbec, alebo až za pár rokov.

Svet vyzerá, tak ako vyzerá, a vyzerá to tak, že lepší už nebude. Iba ak by ste sa posnažili vy sami, – tým, že začnete meniť najskôr sami seba…

Buď je niečoho veľmi veľa, alebo až príliš málo.

Práce a povinností je zvyčajne oveľa viac, než peňazí a času.

V Biblii sa píše, že sa nedá sedieť na dvoch stoličkách. A ono to tak aj bude… Dá sa to vydržať len chvíľu, pretože buď je to dosť nepohodlné, alebo ten dotyčný nie je so sebou príliš spokojný…

Ani Ježiš Kristus, a ani Budha, neboli vždy len pokojní a v pohode. Prečo by ste teda takými mali byť práve vy?!  (Občas máte aj vy nárok na nespokojnosť, či výbuch hnevu.)