Moje výroky 28 (morbídne)

27. februára 2017, anagramy, Moje výroky

Človek sa rodí do postieľky, zviera do podstielky.

Niektoré zvieratá žijú v pelechu, no potom skončia na plechu.

Najskôr treba vzniknúť, potom vyniknúť.

Najskôr sa existuje, potom exituje.

Z nepeknej vyhrážky vznikajú nepekné vyrážky.

Zo škaredého káčatka zvyčajne vyrastie podobne škaredá kačka.

Natrhnuté ovocie to má vážne nahnuté.

POZOR! Líčenie /za volantom/ zabíja! Ak šoférujete, nevenujte sa vlastnej tvári, ale tomu, čo sa deje okolo vás..!

Spadnúť na lopatky, nie je žiadna výhra… Spadnúť na kolená tiež nie… Vždy je to však lepšie, než spadnúť na hlavu.

Je známou pravdou, že „Kto chce pracovať, prácu si nájde.“ Žiaľ, platí to aj pri tom, kto chce vraždiť.

Radšej byť niekomu na plač, ako na smiech. Plač totiž prečistí jeho oči lepšie, a na dlhšiu dobu…

Odžiť si ´to svoje´ znamená, odplakať a odsmiať si svoj presne stanovený podieľ.

Buď človek odpustí, alebo sa opustí a spustí.

Najskôr ľudia chodia na ranné vyučovania, potom na ranné zmeny. A keď už robiť nevládzu, tak na ranné omše, a ranné vyšetrenia.

Malým sa kupujú bombardéri, starším bonboniéry, starým bombarďáky.

Z nočníka… do ročníka… Z úradu… do hrobu…

S Veľkosťou a Vekom, rastú aj Výdavky.

Pamela si (toho už) veľa pamätá.

Choď k ľuďom s kľudom.

Najskôr nás čaká Pieskovisko, potom Parkovisko, a napokon Pracovisko. A úplne na záver (prázdne/plné) Pohrebisko.

Buď sa niečo rozvíja, alebo sa to rozbíja.

Buď si človek niečo vybojuje, alebo mu to tak vyhovuje… /Prípadne tomu ešte vynadá…/

Robiť bežné veci nebežným spôsobom napr. znamená… zabiť pavúka nohou. Na stene, nie na podlahe.  (To len tak na odľahčenie… ;))