Nuž veru, srandovný deň je za mnou! ;D Ako si tak poobede venčím Abbu a hádžem jej aport, zrazu zistím, že mi z vrecka vetrovky vypadol mobil. Niekam do blata… alebo do snehu (v tom lepšom prípade:)) A tak sa predčasne vraciam po svojich vlastných stopách späť, a idem si oči vyočiť, aby som ten svoj vypadnutý fón našla. Chvíľu zazerám na traktoristu, odchádzajúceho zo zoraného poľa na cestu, a rozmýšľam, či ho nenašiel a nezobral práve ten. Veď kto iný, ak nie on?! Nikde inde iného dvojnohého nebolo…
Napokon zistím, že to bol predsa len on! Ibaže inak, ako som si myslela. Môj chudák, stratený fón, si totiž hovel v blate, spolovice zakrytý mokrou hrudou, spolovice vykúkajúci na svet s ´umelecky´ polámaným sklíčkom i displejom. Nuž, čo už, nedalo sa nič robiť..! Prešiel ho práve ten jeden ťažký, poriadne zablatený traktor! To sa stane, naozaj, asi len máloktorému šťastlivcovi na svete. 😀 No poviem vám, – aj tak som bola šťastná, že som ho našla a zachránim tak aspoň svoje dve SIMky a pamäťovú kartu. (S vykrivenou batériou by vraj už bolo riziko, ho používať…)
Keď som potom dorazila do tepla, opatrne som od blata ´okúpala´ najskôr rozbitý telefón, potom po uši zablatenú Abbu, a napokon seba. Tu, veru, neplatilo, že by mal mať človek prednosť pred zvieraťom. A ani pri tom jedení/kŕmení to tak príliš nefunguje. Mám už odskúšané. 😀
Konštatujem, že SIMky síce fungujú, no dočasne sa museli presunúť do starých dobrých šuniek (Nokia a Samsung), ktoré to so mnou pár dní budú musieť zvládnuť. ;D Keby ste, náhodu, vedeli o nejakom dobrom smartfóne (za slušnú cenu), pokojne mi napíšte vaše odporúčania, alebo aj varovania, ktorým sa radšej vyhnúť. Ďakujem a pekný zvyšok dňa sv. Mikuláša. Dúfam, že ste poslúchali…;)